Kríza identity môjho šatníka na tretiu

Kategórie
 
 
 
 
 

Kríza identity môjho šatníka na tretiu

Za posledné 3 roky ma životné okolnosti, materstvo a obdobia s ním spojené, prinútili od základov prehodnotiť môj, dovtedy konzistentne a dlhodobo budovaný, šatník. Keď som v 28-mičke otehotnela, môj šatník za roky pôsobenia vo firemnom formálnom prostredí s exaktne definovaným dresscodom pripomínal skôr šatník 45-ročnej businessmanky ako mladej baby. Ja som sa však v business šatách cítila ako ryba vo vode, nebol priestor a u mňa ani potreba si výrazne farebne či strihovo „vyskakovať“. Tehotenstvo však spravilo od 4.mesiaca u mňa doslova revolúciu. V priebehu par týždňov som prišla vzhľadom na v drieku upnuté strihy takmer o 90% svojich kúskov. Skrátka som ich cez bruško nezapla. Vtedy ešte ako nákupná maniačka som sa aj v duchu potešila, že mám vlastne objektívny a legitímny dôvod nakúpiť si nové veci. No prišlo veľké sklamanie, keď som pochopila, že s tou tehotenskou módou to vôbec nie je také ružové.

 
Aj z tej malej ponuky na trhu, som si nevedela vybrať kúsok, ktorý by mojej novej postave lichotil, nebol prvoplánovo tehotenský a ešte by bol aj v súlade s mojim štýlom. (už chápem, prečo má toľko žien predsudky voči tehotenskej móde). A tak som sa vrhla na hľadanie čohokoľvek, čo som obliekla cez bruško. Z obdobia tehotenstva mi teda zostalo zopár podivných kúskov, ktoré by som si za normálnych okolností nikdy nekúpila. Minimálne nie veľkosť XXL. Toto bola 1. kríza môjho šatníka. Stále som si hovorila, že už len chvíľu a opäť môžem nosiť čo len chcem. To som si vtedy ešte vlastne vôbec neuvedomovala, čo ma čaká po pôrode.

Po pôrode prišlo obdobie dojčenia môjho synčeka. Keďže sa narodil v septembri a trávili sme veľa času vonku mimo domu, potrebovala som tento krát oblečenie, ktoré mi z pohľadu funkčnosti umožňovalo kdekoľvek a kedykoľvek moje dieťatko nadojčiť bez toho, aby som sa celá obnažila. Nakoľko som „šatová“, po rýchlej selekcii šatníka podľa jediného kritéria – dostupnosť zdroja mlieka (:D), som vytriedila doslova zopár kúskov, ktoré toto kritérium spĺňali. Opäť som zažívala krízu identity šatníka, v poradí číslo 2, kedy dni utekali, podobali sa jeden druhému, a o to viac, že som dokola nosila to isté. Som typ človeka, ktorý vníma v móde a obliekaní možnosť sebavyjadrenia. Mojej osobnosti, mojej nálady, môjho vkusu. Zažívala som značnú neslobodu, pretože som tak nejak nedobrovoľne nosila kúsky, na ktoré by som za normálnych okolností ani nesiahla. Opäť ma sklamala ponuka na trhu. Tiež ma odrádzali strihy, pri ktorých celému svetu na prvý pohľad oznamujem, že dojčím. Stačili mi rôznorodé otázky bližšieho aj menej blízkeho okolia na túto tému, nemala som chuť dávať ešte aj vizuálny podnet na diskusiu o mojom dojčení. Táto kríza identity šatníka trvala ešte o niečo dlhšie ako prvá. Samozrejme, nebolo to nič katastrofálne, dojčenie mne aj môjmu synčekovi prinášalo radovo omnoho viac radosti a benefitov, ktoré samozrejme stáli za to, čo vám tu opisujem!

Keď som ukončila dojčenie, cítila som síce slobodu v obliekaní, no veľmi rýchlo som pochopila, že hoci tých pár „kojofriendly“ kúskov neboli moja šálka kávy, aspoň mi vypĺňali odpoveď na typickú rannú otázku „čo na seba“. Zistila som, že v podstate 95% môjho šatníka spred tehotenstva skrátka nekorešponduje s mojou aktuálnou rolou. Matky a ženy na materskej dovolenke. Ja som vlastne nemala v šatníku skoro žiadne voľnočasové kúsky. Našli by ste u mňa rôzne čierne alebo sivé business šaty na sto spôsobov, ale nič z toho som nevedela zúžitkovať pri dennodennej rutine s malým doma. A tak som si začala nanovo v 30tke budovať svoj šatník a svoj štýl. Prvé mesiace som zo zvyku a zotrvačnosti podvedome v obchodoch išla po kúskoch, ktoré by som si kedysi kúpila do práce. A keďže ani na materskej som neprišla na chuť nohaviciam, výber oblečenia na dennodenné nosenie bol pre mňa obmedzený a dá sa povedať, že doteraz vylaďujem a skladám si šatník pre moje nové Ja. Takže táto kríza trvá dodnes. 

Ako pozorujem moje okolie, mnoho žien prechádza podobnými, slabšie či intenzívnejšie vnímanými krízami. U mňa bola intenzita týchto kríz podmienená tým, že som bola ťažká workoholička. V práci som trávila dlhé hodiny a väčšinu voľného času som trávila športom. Takže na bežné voľnočasové oblečenie akosi nezostal priestor. Tieto krízy boli však pre mňa námetom a veľkou inšpiráciu pre rozhodnutie tvoriť. Od kedy si pamätám, tak som chcela byť módnou návrhárkou. Nikdy by mi nenapadlo, že budem navrhovať práve kúsky pre tehotné. Úplne prvý impulz pre tehotenskú módu som dostala na káve od vtedy tehotnej kamošky Lucky. Vedela o mojej „odloženej“ ambícii tvoriť módu a upozornila ma na veľkú dieru na trhu v oblasti tehotenskej módy. Netrvalo dlho, kým som si túto dieru ohmatala aj ja sama a nakoplo ma to natoľko, že už na konci tehotenstva som mala prvé skice. A tak vzniklo DONEE. A funguje doteraz na princípe, že vlastne tvorím (spolu s Jankou) kúsky, ktoré by som si ja sama kúpila a nosila počas týchto svojich kríz identity šatníka. Takže som za ne vlastne vďačná. Pretože ma priviedli k niečomu, čo ma napĺňa obrovským šťastím a vďaka naším úžasným zákazníčkám sa cítim naplnene a užitočne. No a keďže už nedojčím a ani nie som tehotná, prirodzene ma to ťahá aj k tvorbe kúskov, ktoré reflektujú moje aktuálne životné obdobie, pracujúcej ženy na materskej. Takže už čoskoro sa môžu tešiť na rozšírenie kolekcie všetky z vás!:)
 
Miška z DONEE
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia