Uväznené v záhrade plnej ruží alebo ako sme fotili letnú kolekciu

Kategórie
 
 
 
 
 

Uväznené v záhrade plnej ruží alebo ako sme fotili letnú kolekciu

Naša dlho pripravovaná letná kolekcia DONEE the Label pre budúce mamičky je už pripravená uzrieť svetlo sveta! :) Od samotného zhotovenia prvého prototypu je však ešte dlhá cesta, kým si môže nový kúsok od nás prvá zákazníčka reálne objednať. Od zdokonaľovania a úprav strihu, cez nacenenie, nafotenie až po úpravu fotiek a nahodenie jednotlivých kúskov na e-shop.

Je pre nás dôležité, aby boli všetky kúsky nafotené na budúcich mamičkách, ideálne s rôznymi postavami a fázami tehotenstva. Aj preto sme fotili letnú kolekciu na niekoľkokrát. Kým sa však také jedno fotenie naplánuje, zladia sa kalendáre všetkých strán a ešte sa aj zohľadňuje premenlivé a ťažko predpovedateľné počasie, dá to zabrať. Máme však šťastie na milé, krásne, usmievavé a dobre naladené budúce mamičky, vďaka ktorým je každé naše fotenie pre mňa zážitok, na ktorý sa už niekoľko dní dopredu teším. Rozhodla som sa previesť vás jedným z takýchto fotení, ktoré bolo navyše na záver okorenené nečakaným adrenalínovým zážitkom.

Tentokrát som sa na fotografa zahrala ja. Fotím veľmi intuitívne a priznávam, že ani neviem, na čo presne ktoré gombíky na foťáku fungujú. Verím, že fotka je viac o emócii, ktorú vyvolá, ako o technických parametroch a tým sa riadim. :D Trpím totiž tiež syndrómom, že si myslím, že najlepšie si človek spraví veci sám, a tak si niektoré fotenia zastrešujem sama a na niektoré zase oslovujem profesionálov. Na toto fotenie som sa obzvlášť tešila. Doteraz sme väčšinou fotili v interiéri alebo v prírode. Teraz sme však boli dohodnuté s dvomi budúcimi mamičkami na fotenie v meste – že si nájdeme nejaké opustené, menej frekventované uličky v historickom centre Bratislavy. 

Dievčatá sa poznali, takže od prvej sekundy bežala nepretržitá diskusia o predpôrodných, pôrodných aj popôrodných témach. Myslím, že sme stihli prebrať viac, ako je náplň ktoréhokoľvek prípravného predpôrodného kurzu. :) Alenka a Saška sú ne-modelky a s takými sa mi fotí najlepšie. Pôsobia veľmi prirodzene, autenticky, každý kúsok im dokonale sadol a bola radosť ich fotiť. Ani by mi nenapadlo, akú pozornosť vedia upútať u okoloidúcich dve krásne oblečené tehuľky a jedna nenápadná fotografka. :)

Keď fotí človek svoju vlastnú kolekciu a je dobré svetlo, veľmi ľahko sa stane, že sa úplne stratí v čase aj v priestore. A tak až pri presune po ďalšie kúsky na fotenie k autu mi žalúdok ohlásil, že potrebuje energiu. Rozhodli sme sa ísť sa občerstviť do najbližšieho bistra a cestou späť nás upútala krásna kvetinová záhrada.

Žiadnej z nás nenapadlo pozrieť sa, do akej záhrady to vlastne vstupujeme, keďže bola otvorená brána. Medzičasom zašlo slnko a tak sme sa pri čakaní, kým vylezie spod mrakov, opäť nechali uniesť materskými témami. Jedným uchom a okom som periférne vnímala, že z budovy, ktorá patrila k záhrade, vychádzajú húfom nejaké deti. Odrazu však vyšli lúče a zase som bola vo svojom živle a tak som okolitému svetu nevenovala pozornosť. Až hodinky nás upozornili, že je čas sa rozlúčiť a vydať sa každá za svojimi povinnosťami. Veľmi rýchlo sme však s prekvapením zistili, že kované dvere, ktorými sme do záhrady vstupovali, sú zavreté a budova, z ktorej ešte pred nedávnom išiel ruch, je beznádejne opustená a uzamknutá. Areál bol otvorený len do 16-tej a my sme sa z nášho fotiaceho sna uprostred záhrady plnej ruží „prebudili“ ako šípkové ruženky o 16.10. 

Horúčkovito sme obehli všetky zákutia budovy a kostola, ktorý bol súčasťou celého uzavretého komplexu. Všetky dvere a brány boli zamknuté, nikde ani nohy. Skúšali sme obvolať všetky čísla uvedené na nástenke, aj číslo strážnej služby z nálepky na dverách. Nikto nedvíhal. V hlave sa mi začínali asociovať príbehy aj tých pár hororov, čo som za svoj život videla a začali mi nápadne pripomínať našu situáciu. Začala sa nás zmocňovať bezmocnosť. O to väčšia, keďže sme zo záhrady videli na frekventovanú Panenskú ulicu, avšak nikto z okoloidúci nám nemal ako pomôcť. Saške napadlo ešte zaklopať na okná domu, ktorý bol pripojený k škole. Na naše potešenie sa spoza jedného z nich vyklonil mladý muž. Hurá, sme zachránené, hovorím si... Ten však nevedel ponúknuť inú možnosť záchrany ako preliezť cez jeho (pomerne vysoko položené) okno do jeho bytu a následne nás pustí na ulicu. Nezdalo sa mi to vzhľadom na pokročilé štádium tehotenstva Sašky aj Alenky ako dobrý nápad. Po rýchlej úvahe iných možností úniku sme však prišli k záveru, že inú možnosť aj tak nemáme.

Tak sme si na konci fotenia neplánovane zacvičili trochu gymnastiky pri preliezaní okna. :) Našťastie s úsmevom, bezpečne a bez ujmy na zdraví. Výsledok fotenia budete môcť už čoskoro vidieť v našom výklade, veríme, že sa Vám bude páčiť! :)

Miška z DONEE

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia